SK
Urbárna kniha - predchodca slovenských pozemkových kníh
Pri písaní tohto článku boli použité informácie z monografie "KATASTER - Historický prehľad" autorov Ing. Jozefa Mareka a Ing. Mareka Nejedlého: SGK, Bratislava, 2007. V prvopočiatkoch sa "Urbárom" nazývala kniha, do ktorej sa zapisovali držby vrchnosti a poddanných a ich práva a povinnosti a preto ich môžeme považovať za akýchsi predchodcov pozemkových kníh. Boli tam zaznamenané povinnosti poddaných ku svojím pánom, napríklad roboty alebo naturálne a peňažité dávky, alebo povinnosti vrchnosti voči svojim poddaným.
Urbársky majetok bol taký, ktorý bol v držbe len proti určitému naturálnemu plneniu voči zemepánovi. Urbarialisti boli v tom čase poddaní svojmu zemepánovi a pod jeho dozorom a len s jeho súhlasom riešili spoločné záležitosti. Avšak boli oprávnení mať v držbe aj tzv. "uzurpované", predtým neobrábané pozemky, ktoré urbárnici zabrali z pozemku zemepána, najčastejšie vyklčovaním krovísk. Urbárska usadlosť, sa už vtedy delila na intravilán - zastavané územie a extravilán - nezastavané územie usadlosti.
Druhy pozemkov v období Uhorska
V Uhorsku sa pozemky delili na:
- dominikál - panské pozemky, ktoré vlastnil a staral sa o ne zemepán
- rustikál - pozemky, ktoré vlastnil zemepán ale obrábali ich poddaní
- slobodné pozemky, ktoré patrili slobodným poplatníkom, napríklad mešťanom, mlynárom a pod.
Podľa spôsobu užívania sa majetok poddaných delil na:
- poddanský
- želiarsky
- domkársky
Okrem týchto druhov pozemkov boli aj iné, ktorých pomenovanie sa zachovalo do dnešných čias. Napríklad kopanice - pozemky, ktoré urbárnici upravili svojou prácou z neplodnej pôdy na čiastočne úrodnú a vykúpené kopanice, ktoré si urbárnici od zemepána vykúpili.
Urbariálna sústava
Urbariálna sústava prešla viacerými úpravami. Zásadnú zmenu celého systému navodil až zákon z roku 1840, podľa ktorého sa zemepánovi a poddaným umožňovalo dobrovoľne uzavrieť výkupné zmluvy o zrušení urbárskeho pomeru a nadobudnúť užívané pozemky do vlastníctva.
V roku 1848 bol zákonom zrušený poddanský (resp. urbársky) pomer tým, že štát pre urbárnikov vykúpil nimi užívané pozemky a zemepán bol odškodnený formou štátnych dlhopisov. Tento výkup bol obmedzený na urbárske usadlosti a na poddanské želiarske a domkárske majetky. Ostatní urbarialisti si museli vykúpiť vlastnícke práva z vlastných prostriedkov, na ktoré im štát poskytol pôžičku.
Urbariálna sústava so svojimi dôsledkami a pozostatkami zasahuje až do našich čias, najmä pri spoločnom vlastníctve lesov a pasienkov. Je tiež predmetom reštitučných konaní a obnovovanej evidencie pozemkov.